12/04/21 - Ešte minimálne 4 víťazstva a 1 remíza delia 8 kôl pred koncom ligy Inter od 19.majstrovského titulu! V nedeľu na obed dosiahli zverenci Antónia Conteho 11.výhru v rade a aj naďalej si udržujú 11-bodový náskok pred milánskym AC, 12b pred Juventusom a 13b pred Atalantou (všetci v 30.kole zvíťazili).

Tréner Conte tentokrát urobil v základnej zostave viacero zmien. Pre trest za ŽK nebol k dispozícii Barella, pre zranenie Kolarov. Perisic už sedel na lavičke, ale post ľavého wingbacka pripadol opäť na Younga. Na opačnom konci dostal oddych Hakimi, ktorému posledný zápas príliš nevyšiel a na jeho mieste nastúpil Darmian. Hráč, ktorý odohral predošlý zápas solídne na poste ľavého stopéra, kde nahradil Bastoniho, tento zápas začal vpravo a po striedaní Younga, za ktorého prišiel Hakimi, sa presunul naľavo. Za svoju univerzálnosť a bojovnosť dostal ten najkrajší darček v podobe jediného a teda víťazného gólu stretnutia. Spomínaného Barellu nahradil Sensi a tak sme snáď po prvý krát mohli sledovať šikovného talianskeho "Messiho" a Eriksena ako našich dvoch najlepších ofenzívnych záložníkov spolu na ihrisku. No a na hrote útoku dostal čas na oddych aj Lautaro, v základe ho nahradil Alexis a opäť patril najmä prvý polčas k najaktívnejším hráčom na ihrisku.

Samotný zápas opäť nepatril pre nezaujatého diváka k tým najatraktívnejším. Hostia odohrali väčšinu zápasu zatiahnutí s kompletnou jedenástkou pred vlastnou bránou a jediným momentom pred Handanovičom, ktorý stojí za zmienku, bola nepríjemná strela z diaľky z kopačky "starého známeho", Radju Nainggolana.

Inter chcel možno využiť fakt že v bráne Cagliari nestál Cragno, kvalitná brankárska jednotka hosťujúceho tímu je totiž zranená, no a tak sa snažili zdolať defenzívne ladeného súpera najmä streľbou z diaľky. Aj brankársky náhradník, 24-ročný Vicario však predviedol neskutočné zákroky. Dva krát kryl nebezpečné strely Eriksena, úspešný bol aj pri pokuse Sensiho či veľkej šanci Darmiana. Keď už bol konečne prekonaný, hlavička de Vrija skončila na hornej žrdi brány.

Húževnatého súpera sa podarilo favoritovi stretnutia zlomiť až v 77.minúte stretnutia, keď si striedajúci Hakimi narazil loptu s Lukakuom a sebe typickým spôsobom zabehol za obrannú líniu súpera, odkiaľ poslal presnú prihrávku cez malé vápno a Darmian, ktorý uzatváral zadnú žrď, už nemal väčšie problémy dostať loptu do siete.

Odhodlaný kolektívny výkon priniesol pre Nerazzurri opäť vytúžené tri body a Inter je tak o ďalší krok k bližšie k scudettu. Ťažko v tomto zápase hľadať jediného hráča ako muža zápasu.

Handanovič veľa práce nemal, čo musel, vyriešil.

Stopéri si pred vlastnou bránou upratovali tak že hráči Cagliari za celý zápas vyprodukovali len dve strely na bránu. Bastoni a Škriniar tradične nabiehali do kombinácii pred bránou súpera, de Vrij nebol ďaleko od gólu po rohovom kope.

Young síce nikdy nespraví takú rýchlu akciu ako pred gólom Hakimi a limituje ho fakt že hrá tzv. cez nohu, keďže je pravák, hrajúci vľavo. Nebol to ale z jeho strany zlý výkon.

Darmiana som už chválil pre jeho univerzálnosť, schopnosť podať spoľahlivý výkon na oboch krajoch zálohy aj obrany. Hoci mu nie všetko v zápase vychádzalo, drobné nepresnosti odčinil gólom.

Do stredu poľa sa po vynútené, 1-zápasovej prestávke, vrátil Brozovič a jeho prítomnosť na ihrisku dodávala Interu svoju tradičnú tvár. Ako dispečér, prepájajúci obranu s útokom a pravú stranu s ľavou jednoducho nemá konkurenciu.

Lukaku sa gólovo tentokrát nepresadil (našťastie ani jeho konkurenti v tabuľke strelcov), no opäť predviedol dokonalú hru chrbtom k bráne, keď cez neho prechádzala väčšina nebezpečných útokov.

Najviac ma v zápase bavila kreatívna, agilná trojica Sensi, Eriksen, Alexis. Všetci traja boli neustále v pohybe (Eriksen nabehal v zápase 11km aj napriek tomu že v 80.minúte šiel dole z ihriska), snažili sa o streľbu, o kolmé prihrávky vzduchom aj po zemi. Nebáli sa hrať 1 na 1, hrať dopredu, bez alibistických prihrávok na istotu, dozadu.

Pochvalu si zaslúži tiež Conte, ktorý tentokrát výborne odhadol priebeh zápasu v ktorom bolo treba prakticky neustále dobýjať bránu súpera a poslal na ihrisko od začiatku spomínanú trojicu, zatiaľ čo defenzívni rozbíjači akcií ako Gagliardini a Vecino sa dostali do zápasu až v jeho závere (aj to stihol dostať prvý menovaný "jasle" z čoho pramenila nebezpečná akcia hostí a Vecina si pri lopte ani nepamätám...).

Čo nás čaká najbližšie? V nedeľu 18.4. o 20:45 cestuje Inter pod Vezuv na štadión D.Maradonu, kde sa mu do cesty postavia hráči domáceho SSC. Tím, v ktorého drese žiaril dlhé roky kapitán Slovenskej reprezentácie Marek Hamšík a aktuálne tam na lavičke vysedáva Stanko Lobotka, bojuje o poslednú miestenku do Ligy Majstrov. Aktuálne je Neapol na 5.priečke so stratou 2 bodov na štvrtú Atalantu. Ak berieme do úvahy luxusný náskok Interu na pozícii lídra Serie A, Partenopei budú pod oveľa väčším tlakom na zisk troch bodov.

Prvý vzájomný zápas v sezóne, hraný krátko pred Vianocami, boli Neapolčania aktívnejší no zápas rozhodla penalta, ktorú tradične premenil Lukaku.

Kým Inter ťahá neuveriteľnú, 11-zápasovú šnúru víťazstiev, čím vytvoril nový rekord sútaže (pouze v období od začátku druhé poloviny sezony), rozbehnuté SSC po 4 výhrach pribrzdila po slabom výkone prehra v dohrávke s Juventusom. Tak či onak, na Conteho partiu čaká ďalšia náročná skúška. Uvidíme, kto ukáže väčšiu chuť a psychickú odolnosť.

FORZA INTER!

Autor: Michal Petrenka