| pokračování... |
Conte si v rámci jeho osobnostných možností, zrejme predsa len vstúpil do svedomia a základná zostava vyzerala v nedeľu, akoby ju diktoval niekto z nás. Obrana bez zmien, v útoku namiesto strelecky sa trápiaceho Lautara, Alexis, vpravo v dobrej forme hrajúci Darmian a v strede poľa od úvodu Eriksen. Cez polčas sme sa dokonca dočkali aj striedania Perisic dole - Hakimi hore, konečne sme tak mali na krídlach oboch, aktuálne najlepších wingbackov.
Napriek tomu že sám by som zrejme inak zostavu nevymyslel, Inter sa výsledkovo trápil a to najmä kvôli koncovke. V priebehu prvého polčasu nepremenili obrovské šance postupne Lukaku, následne neúspešne dorážal Eriksen, opäť strelou Lukaku, hlavičkou Alexis Sanchez, ten istý hráč to skúšal aj tvrdou strelou, nič...čaroval brankár Cragno.
Namiesto pohodlného vedenia o 3-4 góly prišla ojedinelá šanca domáceho týmu, prvú strelu Sottila v dobrej pozícii zablokoval Škriniar, pričom na zem šiel spolu s ním aj Darmian. Sottil sa tak dostal aj k druhej strele a tá prekvapivo skončila pri protiľahlej žrdi v sieti. Handanovič pôsobil nahnevane, ale zrejme najmä sám na seba, lebo pri streleckom pokuse z takejto pozície by mal mať bránu pokrytú. Krátko na to sme ešte mohli inkasovať aj druhý gól "do šatne", rýchla a nápaditá akcia, na aké je obrana Interu zraniteľná, však na šťastie pre nás, skončila zakončením mimo troch žrdí.
Ako som spomínal, už cez polčas striedal Perisica Hakimi, čím Conte vypočul aj ďalšie naše "modlitby" za skoršie a lepšie striedania. Do hry sa postupom druhého polčasu dostali ešte Sensi, Young a Lautaro. Najmä odchod nevýrazného Eriksena, ktorý okrem jednej prihrávky, ktorou poslal Lukaka do superšance a následného, vlastného streleckého pokusu, ktorý bol zablokovaný, veľa neukázal a príchod konečne vyliečeného Sensiho znamenal výraznejšiu zmenu herného prejavu. Hoci spočiatku bolo vidieť na talianskom záložníkovi nedostatok hernej praxe, postupne sa aktivitou a neustálym pohybom proti lopte dostal do zápasu, pripomenul svoje výkony z úvodu pôsobenia v Interi, od ktorých je však podľa Conteho ešte na 50% ďaleko a najmä podľa mňa ukázal Eriksenovi, ako má vyzerať hra ofenzívneho záložníka v rozostaveni 3-4-1-2 resp. 3-5-2.
Vykúpenie zo streleckého trápenia priniesol rohový kop v 77.minúte, po ktorom odrazenú loptu nádherným volejom poslal do siete Barella a zaznamenal tak 5000.gól Interu v Serie A.
Netrvalo dlho a ten istý hráč zaznamenal aj gólovú asistenciu, keď jeho center poslal hlavou do siete Danilo D’Ambrosio. Taliansky obranca bol pritom na ihrisku len minútu, keď pre drobné zranenie musel odstúpiť Hakimi. Aj keď je Danilo často a právom kritizovaný za nedostatky v defenzíve, v rámci Serie A patrí k najlepším strelcom spomedzi aktívnych obrancov.
V samom závere ešte vylepšil skóre na 1:3 Lukaku, ktorý si na polovici ihriska poľahky obhodil brankára Cragna a pohodlne napálil loptu do prázdnej brány. Pre Belgičana to bol v rámci talianskej ligy 9 gól, čím sa radí na druhú priečku len o gól za C. Ronaldom a Z. Ibrahimovičom.
Čerešničku za úspešným ligovým kolom dala remíza rivalov z AC v súboji s Parmou. Vďaka tejto strate bodov aktuálne stráca druhý Inter na lídra ligy len 3 body. V mimoriadne vyrovnanej tabuľke sa však musíme pozerať aj za seba, Neapol a Juventus strácajú za nami len bod, Sassuolo dva.
O to dôležitejší tak bude stredajší šláger 12.kola, keď doma hostíme práve Partenopei. Tým spod Vezuva, v kádri s trápiacim sa Stanom Lobotkom, získal z ihrísk súperov už 12 bodov a v rámci posledných 5 zápasov má po Interi druhú najlepšiu formu. Bude to tiež súboj dvoch najlepších útokov ligy (Inter 29 gólov, SSC 26). Očakávať tak môžme atraktívne stretnutie a ďalšiu snahu čierno-modrých, získať si späť priazeň fanúšikov. Neapolu bude chýbať len útočník Osimeh. Inter sa bude musieť zaobísť aj naďalej bez štvorice Nainggolan, Pinamonti, Vecino a Vidal. Otázny je Hakimi, ktorý utrpel ľahšie zranenie v zápase s Cagliari.
Nezabudnite si teda "naladiť" zápas Interu už túto stredu, 16.12. od 20:45 a držať palce Interu v boji o scudetto.
FORZA INTER!
